Vitajte v Klube bezpečného kliku

Na vstup do niektorých klubov potrebuješ preukaz. Do iných tajné heslo. A sú aj také, kde musíš vedieť trafiť loptou do koša alebo upiecť palacinku bez toho, aby skončila na strope.

Klub bezpečného kliku je iný.

Nemá klubovňu, hoci sa môže stretnúť v detskej izbe, v triede aj pri kuchynskom stole. Nemá rovnošatu. Jeho členovia niekedy nosia papuče, inokedy kopačky a občas majú na tričku škvrnu od kakaa. A vôbec nemusia vedieť všetko o počítačoch.

Stačí, ak si všimnú chvíľu, keď niečo nesedí.

Možno podľa chyby v obrázku. Možno podľa toho, že sa ti zrazu nechce smiať s ostatnými. Niekedy je jedinou stopou pocit, že ťa niekto tlačí do rozhodnutia skôr, než sa stihneš nadýchnuť.

Možno správa kričí, že musíš kliknúť hneď. Možno sa niekto v hre vypytuje na vec, ktorú vedieť nepotrebuje. Alebo sa všetci smejú a tebe zrazu napadne, že jednému človeku asi do smiechu nie je.

Vtedy členovia klubu používajú štyri malé kroky. Volajú sa STOP.

Stoj. Prst môže chvíľu počkať.

Tajomstvá si stráž. Heslá, kódy a osobné údaje nie sú vstupenka do kamarátstva ani do výhry.

Over. Pozri sa ešte raz. Spýtaj sa. Nájdi, odkiaľ správa prišla.

Povedz. Zavolaj človeka, ktorému veríš. Aj keď si už klikol. Aj keď si sa pomýlil. Najmä vtedy.

V tejto knihe stretneš sedem detí a sedem obrazoviek, ktoré neukázali celú pravdu. Žiadne z detí nemá čarovný antivírus ani superpočítač. Majú oči, rozum, čudný pocit v bruchu a ľudí, za ktorými môžu prísť.

To na členstvo úplne stačí.

Prvá stopa už bliká na ďalšej strane.