Drak menom SuperMax99

Drak chrlil modrý oheň a Lukášov rytier mal štít deravý ako sitko. Za ním sa ozývalo dupanie troch kamenných obrov.

„Tak toto je koniec,“ povedal Lukáš.

Vtom zhora zoskočil bojovník v čiernom brnení. Nad hlavou mu svietilo meno SuperMax99. Hodil Lukášovi zlatý štít, otočil sa k obrom a jediným úderom rozsekol reťaz, ktorá držala padací most.

Obri spadli do priekopy. Drak odletel. Na obrazovke vybuchol nápis VÝPRAVA SPLNENÁ.

SuperMax99: Dobrý boj, MalýRys!

MalýRys bola Lukášova herná prezývka. Vybral si ju, lebo rys dobre vidí aj v tme. SuperMax99 zasa vedel nájsť každé dračie vajce, tajnú chodbu aj poklad. Za posledný týždeň spolu vyhrali tri výpravy.

MalýRys: Vďaka za štít.

SuperMax99: Nechaj si ho. Kamaráti si pomáhajú.

Lukáš si zlatý štít otočil zo všetkých strán. Bol vzácny. Taký by sám získaval celý mesiac.

Na ďalší deň sa SuperMax99 spýtal, ako sa Lukáš naozaj volá.

MalýRys: Rys Rysovič.

SuperMax99: Ha-ha. Ja som Max. Koľko máš rokov?

Lukáš napísal, že dosť na lov drakov. Max poslal smejúceho draka a pustili sa do ďalšej výpravy.

Otázky však pokračovali. Z ktorého je mesta? Do ktorej školy chodí? Má školskú mikinu s menom? Mohol by sa v nej odfotiť?

Lukáš odpovedal iba hernými nezmyslami. Býva v Hmlovom lese. Chodí na Akadémiu lovcov slimákov. Jeho triedna učiteľka je trolka Berta.

SuperMax99 sa smial. Potom pripomenul zlatý štít.

SuperMax99: Veď sme kamoši. Ja som ti niečo dal. Ty mi neveríš?

Lukášovi štít zrazu pripadal ťažší, hoci bol iba z farebných bodiek. Mal pocit, že zaň niečo dlhuje.

V sobotu dopoludnia našli veľké fialové vajce. Keď sa otvorilo, vyskočil z neho drak s ušami ako králik. Lukáš sa smial tak, že skoro spadol zo stoličky.

SuperMax99: Mám pre teba aj skutočné dračie prekvapenie.

MalýRys: Aké?

SuperMax99: Príď o tretej k ihrisku pri škole. Sám. Rodičom o tom nehovor, lebo prekvapenie by sa pokazilo.

Lukáš prestal smiať.

V bruchu sa mu rozsvietila malá červená kontrolka. Max nevedel, do ktorej školy chodí. Ale vedel, že pri nej je ihrisko? Alebo to iba hádal? A prečo by sa prekvapenie pokazilo, keby o ňom vedel otec?

Na obrazovke pribudla správa.

SuperMax99: Platí? Nezdržuj, musím ísť.

Lukáš položil ruky do lona. Stoj. Neodpísal áno ani nie. Nevyzvedal, čo je to za prekvapenie. Vstal a odniesol tablet do obývačky.

Otec skladal bielizeň. Jednu ponožku držal v ruke a márne hľadal jej dvojča.

„Môžem ti ukázať celý rozhovor?“ spýtal sa Lukáš.

Otec položil ponožku. Čítal pomaly, od prvej otázky až po tajné stretnutie. Nekričal. Nevzal Lukášovi tablet.

Lukáš čakal zákaz hrania. „Nemal som sa s ním vôbec rozprávať?“ spýtal sa.

„V hrách sa ľudia rozprávajú,“ povedal otec. „Ty si mu nedal meno, školu ani fotku. A keď chcel stretnutie potajomky, prišiel si. Vtedy sa hra končí a pomáha dospelý.“

Lukášovi povolili ramená. Červená kontrolka v bruchu ešte blikala, ale už tam nebola sama.

„Som rád, že si prišiel,“ povedal. „Čo ti na tom nesedelo?“

„Chce, aby som to pred tebou tajil. Dobrý kamarát by to nechcel.“

„Presne.“

Spolu urobili snímky správ. SuperMax99 stále písal.

SuperMax99: Tak čo?

SuperMax99: Zlatý štít mi môžeš vrátiť.

Lukášovi bolo štítu ľúto. Otec mu však pripomenul, že darček nie je zmluva a nikto si ním nekupuje jeho meno, fotografiu ani stretnutie. Hráča nahlásili a zablokovali. Potom zmenili nastavenie tak, aby Lukášovi mohli písať iba ľudia z jeho zoznamu.

Otec sa nepokúšal zistiť, kto sa za prezývkou skrýva, ani mu neodpísal z Lukášovho účtu. Správy odovzdali správcovi hry a tým sa ich pátranie skončilo. „Našou úlohou je dostať teba do bezpečia,“ povedal. „Nie hrať sa na tajných agentov.“

Zlatý štít zostal v hernej výbave. Lukáš ho tam však nenechal. Vymenil ho za obyčajný drevený, ktorý si vybojoval sám.

Na ďalšie dve správy od zablokovaného hráča už čakal iba prázdny priestor. Lukášovi napadlo, že neodpovedať nie je neslušné, keď sa niekto snaží prekročiť jeho hranice. Nemusel vysvetľovať, presviedčať ani dokazovať odvahu. Stačilo zavrieť dvere, ktoré sa niekto pokúšal otvoriť cudzím darčekom.

Večer sa pripojil spolužiak Denis. V hre sa volal KapitánPapuca.

„Kto si?“ napísal Denis zo žartu.

Lukáš odvetil: „Viem, kto si v triede aj v hre. To je výhoda.“

Potom spolu vyrazili za králičím drakom. Herná prezývka totiž ešte nie je občiansky preukaz.